Skip to content

Menici se Perspektivy | Changing Perspectives

Keď sa pozriem späť na posledný rok a pol, veľmi výrazne dokážem rozlíšiť tri oblasti alebo veci, ktoré som začal oveľa viac, intenzívnejšie vnímať:

    1. Na začiatku pandémie, keď sme ostali doma, som nemal žiadne obavy z toho, čo bude. Keď som si to uvedomil, prekvapilo ma to. Po hlbšom zamyslení sa nad tým som si uvedomil, že na obavy nie je dôvod. Rodina bola v poriadku, svoju prácu som dokázal robiť aj z domu a uvedomoval som si, že moje praktizovanie Taoistického Tai Chi nie je viazané na miesto a čas, v ktorom bežne chodím viesť naše stretnutia. Trénovať môžem kedykoľvek a kdekoľvek. Práve toto poznanie mi dodávalo pocit pokoja a istoty, že mám poklad, z ktorého môžem čerpať a žiadna pandémia ma nemôže obmedziť. Myslím, že práve táto analýza mi umožnila uvedomiť si vplyv dovtedajšieho tréningu na moju reakciu na pandémiu. Jednoducho som reagoval tak, ako keď na retreate dostávame inštrukcie, ktoré sa snažíme aplikovať, ale nie sme na ne fixovaní. Prijímame ich, pracujeme s nimi, ale zostávame flexibilní. A keď inštrukcii porozumieme, necháme ju ísť. Takto som asi podvedome pristupoval aj k zmenenej situácii - o.k., došlo k zmene, prijmi ju, prispôsob sa a choď ďalej. Fascinujúce je, že som to nepotreboval vedome analyzovať, jednoducho sa to udialo. Ak nemáte obavy, vaše okolie to vycíti a tiež nebude mať obavy.

    2. Veľmi skoro po začatí sobotňajších stretnutí s lídrami FLK som začal vnímať silný pocit jednoty a silu našej komunity. Dovtedajšie fyzické stretávanie s členmi a lídrami FLK na retreatoch, v centrách a na mítingoch boli síce osobné, ale menej časté. Možno práve preto človek nevnímal ten kontakt, hoci osobný, tak intenzívne. Ale teraz, keď sme sa nemohli fyzicky stretávať, ale začali sme sa stretávať pravidelne v online priestore, som začal vnímať všetku tú obrovskú snahu a energiu, ktorá bola vložená do toho, aby náš tréning zmysluplne pokračoval. A to ma zároveň naplnilo ešte väčšou dôverou v organizáciu a jej lídrov. Mám pocit, akoby sme predtým boli síce blízko, ale trochu oddelení a teraz sme síce navzájom ďaleko, ale viac spojení. Napadla mi taká paralela s časticami pevnej látky: ak sa častice dostanú k sebe navzájom príliš blízko, prevládajú odpudivé sily medzi nimi a keď sa príliš vzdialia, prevládajú medzi nimi príťažlivé sily. Tieto silové interakcie umožňujú látke existovať v pevnom skupenstve.

    3. Pravidelný kontakt s chantingom počas sobotňajších stretnutí mi umožnil zväčšiť hĺbku vlastného tréningu. Už to nie je len teória alebo niečo výnimočné, s čím sa stretneme iba niekoľkokrát do roka na retreatoch. Stáva sa súčasťou tréningu rovnako ako vykonávanie fyzických pohybov. Je to ako pridať ďalší kamienok do veľkej mozaiky, čím sa celkový obraz s názvom „praktizovanie umení Taoistického Tai Chi“ stáva zreteľnejším a nadobúda novú kvalitu a hodnotu.

Looking back on the last year and a half, I can very clearly distinguish three areas or things that I have begun to perceive much more, more intensively:

  1. At the beginning of the pandemic, when we stayed at home, I had no worries about what would happen. When I realized that, I stayed surprised. After thinking more deeply about it, I realized that there was no reason to worry. The family was fine, I was able to do my job from home, and I realized that my Taoist Tai Chi® practice was not tied to the place and time I normally go to teach sessions. I can train anytime and anywhere. It was this knowledge that gave me a sense of peace and security; the knowledge that I have a treasure from which to draw, and no pandemic can limit me.
    I think it was this analysis that allowed me to realize the impact of the training so far on my response to the pandemic. I simply reacted as if we were given instructions at a retreat, which we try to apply, but we are not fixed on them. We accept them, we work with them, but we remain flexible. And when we understand the instruction, we let it go. This is probably how I subconsciously approached the changed situation. It was like “O.k., there’s a change, so accept it, adapt to it and move on”. The fascinating thing is that I didn't need to consciously analyze it, it just happened. If one’s not worried, her/his surroundings will feel it and will not be worried either.

  2. Very soon after Saturday's meetings with the FLK leaders started I began to perceive a strong sense of unity and strength in our community. Before the pandemic situation, physical meetings with FLK members and leaders at workshops, centers, and meetings were personal but less frequent. Maybe that was why one didn't perceive the contact, albeit personal, so intensively. But now when we couldn't meet physically but started meeting regularly in the online space, I began to perceive all the tremendous effort and energy that was put into making our training continue meaningfully. And this filled me with even more confidence in the organization and its leaders.
    I feel as if we used to be close, but a bit separated, and now we are far apart, but more connected. As a parallel, an image of the particles the solid matter consists of emerged in my mind: if the particles get too close to each other, repulsive forces prevail between them, and when they move too far away, attractive forces prevail between them. These force interactions allow the substance to exist in a solid-state.  

  3. Regular contact with chanting during Saturday's meetings allowed me to increase the depth of my training. It is no longer just a “theory” or something exceptional, which we met during retreats only a few times per year. It becomes part of the training like 108 moves. It's like adding more stones to a large mosaic, making the whole picture called "The Art of Taoist Tai Chi® practice" clearer, giving it a new quality and value.
Cookie Control Icon